Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski oslavuje 70 rokov

Bialogard/Bratislava 15. novembra (TASR) - Aleksander Kwasniewski nepôsobí vo vysokej politike už takmer 20 rokov, no stále je verejne aktívny. V piatok 15. novembra oslavuje 70 rokov. A hoci jeho dva mandáty v úrade prezidenta (1995 - 2005) sú trochu v tieni jeho predchodcu Lecha Walesu a tiež výrazného nasledovníka Lecha Kaczyňského, práve za jeho éry prijali Poľsko v roku 1999 do Severoatlantickej aliancie (NATO) a v roku 2004 do Európskej únie (EÚ) spolu so Slovenskom a ďalšími ôsmimi krajinami.

Aleksander Kwasniewski sa narodil 15. novembra 1954 v Bialogarde na severozápade Poľska. Mladosť i vysokoškolské časy prežil pri Baltskom mori a na Gdanskej univerzite vyštudoval ekonomické vedy (dopravu a zahraničný obchod). Dostal sa na pozíciu socialistickej študentskej skupiny a ako líder študentského aktivistického hnutia pôsobil vo funkcii predsedu univerzitnej rady Socialistického zväzu poľských študentov (1976 – 1977). V roku 1977 vstúpil do vládnucej komunistickej Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZRP) a presťahoval sa do Varšavy, kde redigoval dve stranícke mládežnícke periodiká – týždenník Itd (1981 – 1984) a denník Sztandar Młodych (1984 – 1985).

Členom PZRP bol až do rozpustenia partaje v roku 1990. Do vyššej politiky vstúpil ako 31-ročný, keď sa stal najmladším ministrom vo vláde Zbigniewa Messnera. Kwasniewski postupne stúpal v straníckej hierarchii, slúžil ako minister mládeže (1985 – 1987) a vo funkcii ministra mládeže a športu pôsobil aj vo vládach Mieczyslawa Rakowského a Tadeusza Mazowieckého. V rokoch 1988 - 1991 bol predsedom Poľského olympijského výboru.

PZRP však čelila narastajúcej nespokojnosti, predovšetkým zo strany odborového zväzu Solidarita, vedeného Lechom Walęsom. Ako člen vlády sa Kwasniewski zúčastnil na okrúhlych rokovaniach koncom 80. rokov, ktoré viedli k ukončeniu komunistickej vlády, pričom spolupredsedal výboru, ktorý riešil otázky odborov. Po páde komunizmu sa Walęsa stal prvým postkomunistickým prezidentom Poľska (1990) a Kwasniewski sa stal zakladajúcim členom (1991) Demokratickej ľavicovej aliancie, ktorá v roku 1993 získala najväčší počet kresiel v Sejme, dolnej komore parlamentu. Následne vytvoril vládnu koalíciu s Poľskou ľudovou stranou, ktorá bola rovnako zložená z bývalých komunistov.

V prezidentskej kampani v roku 1995 Kwasniewski využil klesajúcu popularitu Walęsu a zdolal ho v druhom kole so ziskom 51,7 percenta hlasov. V nasledujúcich rokoch pracoval na tom, aby Poľsko prijali do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ). Pokračoval v reformách, najmä v prechode na trhové hospodárstvo, podporoval privatizáciu. Dohliadal na schválenie novej ústavy v roku 1997 (predtým predsedal parlamentnému výboru, ktorý dokument vypracoval).

V roku 2000 s prehľadom získal svoj druhý mandát. Zvíťazil hneď v prvom kole, keď získal 53,9 percenta všetkých hlasov. Podporoval globálny boj USA proti terorizmu po útokoch z 11. septembra 2001 a v roku 2003 vyslal poľské jednotky, aby pomohli pri útoku a následnej obnove Iraku, hoci neskôr tvrdil, že Poľsko dostalo zavádzajúce informácie ohľadom hrozby irackého programu zbraní hromadného ničenia.

Kwasniewski obhajoval regionálnu spoluprácu v strednej a východnej Európe a zasadzoval sa o politiku otvorených dverí, ktorá ponechávala možnosť aj pre ďalšie štáty stať sa členmi NATO a EÚ. Poľsko sa počas jeho prezidentovania stalo najväčším obhajcom Ukrajiny v Európe. Stal sa sprostredkovateľom počas Oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004. Medzinárodní komentátori mu prisudzujú hlavnú úlohu v mierovom riešení tohto konfliktu. Vo funkcii hlavy štátu ho v decembri 2005 vystriedal Lech Kaczyňski, ktorý zdolal Donalda Tuska.

Od roku 2006 prednášal na Georgetown University v USA súčasnú európsku politiku a transatlantické vzťahy. V roku 2008 sa stal Kwasniewski predsedom Európskej rady pre toleranciu a zmierenie. Od júna 2012 viedol s írskym politikom a bývalým predsedom Európskeho parlamentu Patom Coxom európsku parlamentnú monitorovaciu misiu na Ukrajine, ktorá sledovala trestné stíhanie Julije Tymošenkovej a ďalších. Bol tiež pri rozhovoroch medzi EÚ a ukrajinskou vládou o dohode o pridružení k EÚ.

Od roku 2011 Kwasniewski pôsobí v Rade lídrov Concordia, neziskovej a nepolitickej organizácie so sídlom v New Yorku, ktorá podporuje efektívnu spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom vytvoriť prosperujúcu a udržateľnú budúcnosť. Tiež sa podieľal na rokovaniach EÚ s ukrajinskou vládou o asociačnej dohode s EÚ, ktorú ukrajinský parlament v novembri 2013 neodsúhlasil. V roku 2019 sa stal členom Medzinárodnej poradnej rady (IAC) pre Uzbekistan. V roku 2020 prevzal funkciu predsedu Komisie pre boj proti drogám vo východnej Európe a strednej Ázii.

Za svoju prácu získal Aleksander Kwasniewski množstvo najvyšších štátnych a medzinárodných ocenení (hlavne v rokoch 1995 - 2005). Od roku 2010 je čestným občanom Varšavy. Je ženatý, jeho manželka Jolanta Kontyová je právnička, sociálna aktivistka a majiteľka realitnej kancelárie. Majú dcéru Aleksandru.